Najefektívnejšie
Výmena okien a vstupných dverí
Pocit komfortu z bývania vám zabezpečia najmä nové kvalitné okná a vstupné dvere, ktoré dokážu znížiť tepelné straty vášho domu o 25 až 35% (v byte až do 45%). Tieto straty tepla sú úmerné tepelnoizolačným vlastnostiam okien a dverí a ich plochám, to znamená, že sú tým väčšie, čím sú tepelnoizolačné vlastnosti horšie a čím väčší je ochladzovaný povrch.
Jedným z hlavných meradiel kvality okna, ale aj dverí, je jeho súčiniteľ prechodu tepla, pôvodne označovaný „k“, v súčasnosti „U“, udávaný v jednotkách W/m2.K.
Pri starých a netesných oknách uvažujte o ich výmene za kvalitné drevené alebo plastové okná s izolačným dvojsklom, s „teplým“ dištančným rámikom. Ide o tepelnú vodivosť dištančného rámika, ktorý sa používa pre oddelenie tabúľ izolačných dvojskiel. Použitím teplého rámika sa výrazne znižuje možnosť vzniku kondenzátu na spodnej časti skla. Kým klasický rámik sa vyrába z hliníka, pri teplom rámiku sú používané materiály s nízkou tepelnou vodivosťou – plast a nerez prípadne ich kombinácie.
Kvalitu okien a komfort bývania zvyšuje aj možnosť automatickej výmeny vzduchu v miestnosti aj pri zatvorenom okne. Z hygienického hľadiska by sa mal vzduch v miestnosti vymeniť raz za dve hodiny. Vetrajte správne. To znamená, v zime krátko a intenzívne, pri uzavretom termostatickom ventile na radiátore.
Ak neplánujete výmenu okien, je vhodné ich utesniť kvalitným tesnením, taktiež utesniť medzeru medzi rámom okna a obvodovou stenou. Uvažujte o montáži vonkajších roliet alebo žalúzií. V lete zabránia prehrievaniu miestností v zime únikom tepla. Pri vchodových dverách je dôležité kvalitné dvojstupňové tesnenie po obvode dvier. Nezabúdajte na tesnenie medzi dverami a prahom.
Zatepľovanie
Zateplením obalových konštrukcií domu, čiže strechy, obvodového plášťa a sokla, je možné dosiahnuť výrazné zníženie energetickej náročnosti budovy a rovnako dosiahnutie vyššieho komfortu pre obyvateľov.
Cez obvodové steny uniká veľká časť tepla – 20 až 30% (v byte až do 40%), cez strechu rodinného domu 25 až 35%. Zateplenie nielen eliminuje tepelné straty v zime, ale zároveň chráni dom pred nadmerným prehrievaním v lete.
Správne zvolené zateplenie odstraňuje tepelné mosty, ktoré sú príčinou príliš chladných a vlhkých miest, najmä v kútoch, okolo okien, prípadne na strope pod strechou, následkom čoho môžu vznikať plesne.
Hrúbka izolácie strechy by mala byť väčšia ako hrúbka izolácie na obvodových stenách. Strešnú izoláciu je potrebné dobre zabezpečiť proti prenikaniu vlhkosti.
Pri obvodových stenách nezabúdajte aj na zateplenie sokla. Tu sa používa odlišný materiál ako pri zatepľovaní obvodových stien. Ide o špeciálny materiál, ktorý zamedzuje vzlínaniu vlhkosti z pôdy.
Kvalitne zaizolovaná podlaha je zárukou príjemnej atmosféry v celom dome. Teplota podlahy by sa mala pohybovať v rozmedzí 17 až 26°C. Zateplenie podlahy pri rekonštrukcii domu je najjednoduchšie realizovať zateplením stropu v pivnici. Pokiaľ ide o nepodpivničený dom, aplikácia zateplenia je pomerne problematická, preto je dôležité dbať na vhodné zaizolovanie podlahy už pri výstavbe domu.
Pri aplikácii podlahového vykurovania venujte zatepleniu podlahy špeciálnu pozornosť, aby sa teplo nestrácalo v zemi, prípadne v nevykurovanom priestore pod podlahou.
Pokiaľ sa rozhodnete investovať do zateplenia, poraďte sa s odborníkom, ktorý pozná tepelno-technické parametre materiálov použitých pri stavbe vášho objektu. Rovnako realizáciu prenechajte odborne spôsobilej osobe. Použite komplexný zatepľovací systém od jedného výrobcu, ktorý má na zatepľovací systém vydaný certifikát, resp. technické osvedčenie. Kvalitné zateplenie by malo mať životnosť minimálne 25 až 30 rokov.
Pre dosiahnutie lepšej efektívnosti, ale aj z dôvodu neskoršieho neporušenia novej fasády, je vhodné pred realizáciou zateplenia investovať do výmeny starých okien za nové.
Zemný plyn a slnečná energia
Chráňte životné prostredie a využite slnečnú energiu aj vo vašej domácnosti. Ideálne je využitie energie zo slnka na ohrev teplej vody v kombinácii s energiou získanou spaľovaním zemného plynu.
Na Slovensku sa ako najvhodnejšie ukazuje využitie slnečnej energie na prípravu teplej vody a pri ohreve vody pre bazény. Vykurovanie slnečnou energiou je vo väčšine oblastí menej vhodné a finančne dosť náročné.
Zariadenie na výrobu slnečnej energie s plochou slnečných kolektorov 6 až 8 m2 (plocha jedného kolektora je cca 2 m2) dokážu pokryť 60 až 70% ročnej spotreby teplej vody v štvorčlennej domácnosti.
Slnečná energia sa využíva najmä v letných mesiacoch. Pri premenlivom počasí, ako aj v zime, je teplá voda ohrievaná spaľovaním zemného plynu.
Princíp získavania tepla zo slnka: Slnečné kolektory, ktoré sú spravidla umiestnené na streche domu (nezabúdajte na statické posúdenie strechy), pozostávajú z tmavých plôch, tzv. absorbérov, ktoré pohlcujú slnečné žiarenie. Vo vnútri absorbéru prúdi tekutina, ktorá slúži ako teplonosné médium –spravidla je to zmes vody a nemrznúcich látok. Táto tekutina sa v absorbéri zohrieva a následne sa prečerpá do solárneho zásobníka, kde cez výmenník tepla odovzdá teplo studenej úžitkovej vode a vracia sa späť do kolektora.
Dva varianty umiestnenia zariadení pre kombináciu využitia slnečnej energie a spaľovania zemného plynu:
Kotol
Výmenou staršieho kotla za moderný nízkoteplotný alebo kondenzačný v spojení s nízkoteplotným vykurovacím systémom s ekvitermickou reguláciou dosiahnete podstatne nižšie náklady na vykurovanie.
Klasický kotol je navrhnutý pre prevádzku so suchými spalinami. Najnižšia dovolená teplota vstupnej vody do kotla je obmedzená hodnotou 60°C. Teplota spalín býva v rozsahu 120 až 180 °C. Pri napojení na vykurovaciu sústavu musí byť za kotlom osadené zariadenie pre zabezpečenie dostatočne vysokej teploty vstupnej vody (spiatočky), aby nedochádzalo ku kondenzácii vlhkosti z vodnej pary obsiahnutej v spalinách a následne k nízkoteplotnej korózii teplovýmennej plochy v mieste zaústenia vstupu vody do kotla. Energia zemného plynu, spaľovaného v týchto kotloch, je využitá na približne 80 %..
Nízkoteplotný kotol je navrhnutý pre prevádzku so suchými spalinami, pričom môže pracovať i s teplotami vstupnej vody do kotla 35 až 40 °C. Za určitých podmienok môže v kotle dochádzať ku kondenzácii, preto musí byť teplovýmenná plocha zhotovená z materiálu odolnejšieho proti korózii. Väčšinou ide o liatinové článkové kotle. Teplota spalín býva v rozsahu 90 až 140°C. Napojenie na vykurovaciu sústavu môže byť priame bez zmiešavacích armatúr s priamym riadením výkonu kotla podľa vonkajšej teploty. Využitie energetického obsahu spaľovaného zemného plynu sa pohybuje na úrovni 83 %.
Kondenzačný kotol je navrhnutý zámerne pre kondenzačnú prevádzku, čo znamená, že priamo v kotle má dochádzať ku kondenzácii vlhkosti z vodnej pary obsiahnutej v spalinách. Preto musí byť teplovýmenná plocha zhotovená z materiálu plne odolného korózii. Používa sa nerezová oceľ alebo hliníkovo - horčíková zliatina. Kondenzát z kotla musí byť trvalo odvádzaný. Využitím kondenzačného tepla sa znižuje spotreba plynu. Teplota vstupnej vody do kotla nie je obmedzovaná. Teplota spalín je v rozsahu 40 až 90°C v silnej závislosti na teplote vstupnej vody tepelnej sústavy a tiež na okamžitom využití kotla. Keďže teplota spalín je nízka a nestačila by pre vytvorenie dostatočného ťahu v komíne, a tým k bezpečnému odvodu spalín, musí byť v kondenzačnom kotle vzduchový alebo spalinový ventilátor. Spaliny vstupujúce do komína sú mokré. Preto komínová konštrukcia musí odolávať vlhkosti a taktiež vnútornému pretlaku. Kondenzačné kotly, vďaka svojej konštrukcii, umožňujúcej využívať aj kondenzačné teplo spalín, dokáže využiť energiu spaľovaného zemného plynu až na 97 %.
Pri výmene kotla sa poraďte so skúseným projektantom. Dôležitá je účinnosť kotla a potrebný výkon na vykurovanie, ktorý sa rovná tepelným stratám vášho objektu. Vypočítajte si orientačné tepelné straty.
Optimálnu spotrebu plynového kotla dosiahnete aj dodržaním intervalu pravidelnej kontroly kotla (podľa návodu výrobcu), spravidla raz za rok. Kontrolu kotla prípadne jeho vyčistenie a nastavenie zverte odbornej firme.
Príprava teplej vody
Ohrievač vody je vhodné umiestniť čo najbližšie k miestu spotreby. Vylúčia sa tým straty v dlhom teplovodnom potrubí.
Ak je miesto spotreby veľmi vzdialené od miesta prípravy, lepším riešením je použitie prietokového ohrievača na takomto mieste alebo zriadenie cirkulačného potrubia.
Nezabudnite na pravidelnú kontrolu a vyčistenie vášho ohrievača odborne spôsobilou osobou. Interval kontroly určuje výrobca v návode na obsluhu, spravidla je to raz ročne.
Auto na CNG
Vozidlá s pohonom na CNG prispievajú k spomaľovaniu globálneho otepľovania a produkujú výrazne menej zdraviu škodlivých látok v porovnaní s vozidlami na naftový alebo benzínový pohon:
- spaľovaním CNG nevznikajú takmer žiadne tuhé častice (sadze),
- spaľovanie CNG produkuje menej škodlivých skleníkových plynov, najmä oxidov síry (-99 %), oxidov dusíka (-75 %), oxidov uhlíka (-50 %), polyaromatických uhľovodíkov (-45 %) a pevných častíc (-86 %).
Sériovo vyrábané osobné a malé úžitkové vozidlá s pohonom na CNG sú konštruované ako dvojpalivové – CNG a benzín. Motor je spravidla špeciálne konštruovaný s pohonom na CNG. Tlakové nádoby (nádrže) na CNG sú pri osobných autách zabudované v podlahe vozidla, teda používateľ vôbec nepozná rozdiel medzi vozidlom na CNG a bežným vozidlom Dojazd osobných a malých úžitkových vozidiel s duálnym pohonom na CNG/benzín je 200 – 400 km na CNG a 150 – 500 km na benzín, čiže celkový možný dojazd je 900 km.
Zdieľajte článok: 
