Dobrý deň, veľmi ma potešila možnosť poradiť sa z odborníkom, preto ju rada využijem. Bývam v rodinnom dome dvojpodlažnom, podlahová plocha 225,0 m2, vykurovanie podlahoné. Dom je novostavba kompletne zateplený. Ako zdroj tepla slúži kondenzačný kotol Viessman ohrev vody zásobníkový. Doplnkové kúrenie krb, ktorý vykúri takmer celú centrálnu časť domu. Z dôvodu kúrenia krbom sme vlani nastavili termostat na 18 stupňov a napriek tomu sme mali spotrebu 2285 m3 za rok čo bolo o 121 m3 viac ajko v predošlom období. Preto sa pýtam, ako nastaviť termostat, prípadne čo je potrebné uobiť, aby sme náklady znížili. Krbom kúrime každý deň a v dome máme aj 26 stupňov, napriek tomu spotreba plynu stúpla oproti minulému obdobiu, kedy bol termostat nastavený na 22 st. Ďakujem.

Eleonóra Živická

Dobrý deň,

z tých údajov, ktoré ste mi poskytli skúsim uviesť nejaké závery. V prvom rade spotreba ktorú uvádzate, ak predpokladám 4 osoby obývajúce udávaný dom, je primeraná jeho kvalite aj veľkosti vykurovanej plochy. Aj ročný rozdiel v spotrebe zemného plynu (123 m 3 ) je primeraný, nakoľko vykurovacia sezóna nie je rovnako dlhá ako aj počet chladnejších dní je rozdielny. Takže poďme na podlahovku.  Podlahové vykurovanie je dnes najprogresívnejší systém vykurovania V podstate má len jedno obmedzenie (kŕčové žily) a viac menej jednu nevýhodu a to jeho veľká akumulačná zotrvačnosť. To znamená, že na veľké teplotné výkyvy v krátkej dobe, čo dnes nie je neobvyklé, tento systém reaguje so značným časovým sklzom. No, systém reaguje, vonkajšie čidlo kotol „priškrtí“ alebo mu „pridá“, len na vnútornej teplote sa to prejaví oneskorene. Systém radiátorový je v tomto omnoho pružnejší. Tak isto je to s Vašim prikurovaním v krbe. Pokiaľ podlahovka zareaguje, tak v krbe už drevo je dávno spálené a pri tom vnútorné čidlo reaguje hneď.

Tu je jeden z názorov na reguláciu podlahovky:

 „Podlahové vykurovanie má veľkú akumulačnú kapacitu (zotrvačnosť). Je to veľmi stabilný systém a takmer samoregulačný. Ak stúpne teplota v miestnosti, zmenší sa rozdiel teploty medzi ňou a podlahou, tým sa zmenší odovzdávané teplo, teplá voda sa neochladí a cirkuluje v potrubí a neprimiešava teplo z kotla. A funguje to aj naopak. Napr. intenzívnym a krátkym vyvetraním sa teplota v miestnosti veľmi neochladí a naopak veľmi vychladená miestnosť sa nahrieva dlhšiu dobu (obmedzenie teploty vykurovanej vody).

Preto spätná väzba pre priestorový regulátor prichádza s oneskorením, čo ovplyvňuje chovanie regulátora. Ekvitermická regulácia nastavením sklonu ekvitermickej krivky jednak obmedzuje maximálnu teplotu vykurovacej vody bez ohľadu na prevádzku kotla a zároveň reaguje na zmeny vonkajšej teploty okamžite a teda s predstihom oproti priestorovému termostatu, ktorý čaká až sa zmení teplota v miestnosti. Priestorový regulátor bude mať problémy udržať konštantnú teplotu v miestnosti  a bude mať sklon ku „kmitaniu“. Jeho výhoda je však v tom že dokáže reagovať na vznik teplotných ziskov ako napr. od slnečného žiarenia, pobytu osôb v dome, varenia a iných teplotných ziskov.

Vzhľadom k týmto obecným princípom regulácie by som odporúčal použiť primárne ekvitermickú  reguláciu a až potom v prípade ďalších vyšších nárokov ju doplnil lokálnou teplotnou reguláciou na jednotlivé podlahové okruhy.

Čo sa týka nočných alebo aj denných útlmov je tu veľké množstvo názorov. Pokiaľ však platia základné fyzikálne rovnice pre teplo, tak dodávka tepla je podmienená rozdielom teplôt. Ak teda teplotu v dome znížite, bude v tomto období potrebovať i menej tepla pre vykurovanie. Je ale pravdou, že pri krátkych útlmoch tu má veľký vplyv okrajový stav znovu uvedenia na pôvodnú teplotu, ktorý skutočne musíte vykonať s dostatočným predstihom a to bez ohľadu na zvolenú reguláciu. V tomto okamžiku väčšinou kotol beží na väčší výkon a veľa ľudí potom konštatuje že ide o drahšiu prevádzku.

Je aj taký názor, že pokiaľ je systém nastavený správne a správne funguje (prietoky, požadovaná teplota) nechať to všetko na ekvitermiku a nezaťažovať systém útlmami, jedine dlhodobými (dovolenka a pod.). Fyzikálne však stále platí, že zníženie teploty o jeden stupeň znamená úsporu 6%.“

S pozdravom