Alexandra Trizuljak a Eva Trizuljaková • TRIZULJAK - Moderna 60. roky

28. 09. 2011 – 10. 10. 2011

Kurátor výstavy: Alena Piatrová

TRIZULJAK – Moderna 60. roky

Bratislava, 28. septembra 2011 – V Galérii SPP sa dnes začala výstava akademického sochára Alexandra Trizuljaka a akademickej maliarky Evy Trizuljakovej. Jubilejná výstava „TRIZULJAK – Moderna 60. roky“ potrvá do 15. októbra 2011.

V Galérii SPP sa dnes uskutoční vernisáž jubilejnej výstavy k nedožitým 90. rokom známeho akademického sochára Alexandra Trizuljaka ako aj k 85. rokom jeho manželky akademickej maliarky Evy Trizuljakovej. Napriek známej umeleckej tvorbe manželskej dvojice, sa koncepcia výstavy cielene zameriava na ich menej známu tvorbu, s cieľom znovuobjavenia už takmer zabudnutých šesťdesiatych rokov minulého storočia a modernistických tendencií, ktoré sa v tvorbe oboch manželov objavujú.

Alexander Trizuljak rozvinul v 60. rokoch konštruktivistickú abstraktnú tvorbu a podieľal sa na organizácii viacerých výstav a sympózií moderného umenia na Slovensku. Eva Trizuljaková v tomto období zachytila vo svojej maľbe atmosféru dnes už zničenej dunajskej krajiny. Ambíciou organizátorov výstavy je prezentovať túto nadčasovú tvorbu súčasným spôsobom. Túto snahu by mal podporiť aj nový zostrih dobových dokumentárnych filmov mladého dokumentaristu Šimona Ondruša, ktorý bude súčasťou výstavy.

Paralelne budú prebiehať ďalšie podujatia – fotografická výstava prezentujúca sochársku tvorbu pod taktovkou mladého fotografa Symona Klimana a prezentácia umeleckej tvorby manželov Trizuljakovcov vo dvorane Apollo bussines centra. Kurátorkou výstav je kunsthistorička Alena Piatrová. Výstavy potrvajú do 15. októbra 2011.

ŽIVOTOPIS — ALEXANDER TRIZULJAK

* 15.05.1921 Varín, okres Žilina
† 15.10.1990 Bratislava

1932 – 1939 Československá štátna reálka v Žiline, kde jeho talent – podobne ako talent o niečo staršieho priateľa Vincenta Hložníka – objavil učiteľ kreslenia Zdeněk Balaš.
1943 – 1944 Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, oddelenie kreslenia a maľovania, u profesorov M. Schurmana a J. Kostku.
1945 – 1949 Akadémia výtvarných umení v Prahe u prof. K. Pokorného.

Bol popredným predstaviteľom slovenského sochárstva druhej polovice 20. storočia. Jeho verejne najznámejším dielom je socha „Víťazstvo“ na pylóne bratislavského Slavína. Popri takmer 10-ročnej práci na monumentálnom slavínskom zadaní sochár v svojej tvorbe rozvíjal modernistickú líniu. Trizuljakov priekopnícky experiment s novými materiálmi a technológiami vyvrcholil v 60. rokoch do série konštruktivistických plastík, ktoré dnes predstavujú neprekonaný progres v modernom slovenskom sochárstve 20. storočia. Jeho verejne najznámejším dielom je socha „Víťazstvo“ na pylóne bratislavského Slavína. Výstavou Trizuljakovej tvorby odštartovala v roku 1961 legendárna Socha Piešťanských parkov, ktorej sa stal Trizuljak spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom organizačného výboru. V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa Trizuljak intenzívne zaoberal sakrálnou sochárskou a interiérovou tvorbou do tzv. „Dubčekových“ kostolov. Vystavoval samostatne i kolektívne doma aj v zahraničí (Bienále Benátky 1956, Bienále Sao Paulo v Brazílii 1957, Slovenské výtvarné umenie v Jazdiarni pražského hradu 1963…). Trizuljakova tvorba je zastúpená v zbierkach SNG Bratislava, NG Praha. Popri bohatej umeleckej tvorbe pôsobil počas svojho života Trizuljak ako organizátor spoločenského života výtvarných umelcov, zaslúžil sa o založenie galérií: Galéria hl. mesta SR Bratislavy, galérie v Trenčíne, Nitre, Komárne a v Humennom… Stál pri zrode slovenských stredných umeleckých škôl. Z jeho iniciatívy vznikol Slovenský Fond Výtvarných Umení ako i dnes už neexistujúce dielne Umeleckých remesiel v Bratislave.

PRIEREZ KARIÉRY:
1947 Prvýkrát vystavuje spolu s J. Filom a E. Paulovičom v Banskej Bystrici.
1945 – 1949 Absolvuje štúdium na pražskej Akadémii Výtvarných Umení v ateliéri prof. Karla Pokorného.
1949 Začiatok pedagogickej činnosti na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Popri školských povinnostiach usilovne tvorivo pracuje, čoho výsledkom je pravidelná účasť na domácich výstavách. Na VŠVU pôsobil až do roku 1972.
1950 Svadba s Evou Řhůřkovou – Trizuljakovou, študentkou 2. ročníka VŠVU. Prvá účasť na zahraničnej výstave česko-slovenskej plastiky vo Viedni. Potom nasledovalo množstvo ďalších výstav v zahraničí v rámci česko-slovenských, slovenských alebo medzinárodných expozícií.
1958 Stal sa členom skupiny 29. augusta, s ktorou až do roku 1961 pravidelne vystavuje.
1959 Laureát Štátnej ceny Klementa Gottwalda za plastiku Víťazstvo pre pylón bratislavského Slavína. Udelená osobitná cena za účasť na výstave a súťaži k 15. výročiu oslobodenia Česko-Slovenska v Prahe a Bratislave.
1961 Založil tradíciu pravidelného sochárskeho podujatia Socha piešťanských parkov, ktorá sa začala jeho súbornou výstavou v Piešťanoch. V rokoch 1961 – 1970 bol predsedom organizačného výboru.
1964 – 1969 Člen výboru a predsedníctva Zväzu slovenských výtvarných umelcov; predseda sekcie maliarov, sochárov, grafikov a reštaurátorov. 1967 Menovaný za predsedu organizačného výboru medzinárodnej výstavy mladých umelcov Danuvius v Bratislave. Bol aj zakladateľom Sympózia v kove v Košiciach a spoluorganizátor sympózií v maľbe a dreve Moravanoch. Zaslúžil sa o zriadenie Galérie mesta Bratislavy, Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne, galérie v Komárne a naposledy v Humennom (1988 – 1989).
1972 V dôsledku „normalizácie spoločensko-politickej situácie“ musel zanechať pedagogickú prácu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a stiahnuť sa z verejného a spoločenského života takmer na 20 rokov. Počas týchto rokov sa intenzívnejšie venoval výtvarnému dotvoreniu sakrálneho priestoru, vytvoril nespočetné množstvo plastík s náboženskou témou (Ukrižovanie, postavy svätcov), návrhy na oltáre, ambony, svätostánky.

OCENENIA:
1951 Udelili mu Národnú cenu za sochárstvo a II. cena za účasť v súťaži k 10. výročiu oslobodenia
Česko-Slovenska.
1956 1. cena za účasť v celoštátnej súťaži na Pamätník SNP v Banskej Bystrici (s Ing. arch. K. Palušom).
1957 1. cena za účasť v celoštátnej súťaži na Pamätník pre bratislavský Slavín (v kolektíve s T. Barffayom a J. Kulichom). Ocenený striebornou medailou za účasť na Bienále v Sao Paulo.
1966 Udelená cena Cypriána Majerníka.
1985 Udelený titul zaslúžilý umelec.
2006 Ocenený Cenou Fra Angelica, in memoriam, ktorú udeľuje Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska za význačný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku.

ŽIVOTOPIS – EVA TRIZULJAKOVÁ1926 narodila sa 25. septembra v Bratislave
1938 – 1946 štúdium na českom gymnáziu v Bratislave
1946 – 1949 – Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, oddelenie kreslenia a maľovania (prof. Ján Mudroch)
1949 – 1955 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (prof. Ľudovít Fulla a Vincent Hložník)
1955 vydala sa za sochára Alexandra Trizuljaka
1958 – 1962 intenzívne sa venuje krajinomaľbe
1970 – 1990 záujem o textilnú tvorbu, osobitne techniku artprotisu; výrazne prispela k etablovaniu sa tohto druhu tapisérie medzi klasické textilné technológie. Do roku 1990 vytvorila v technike artprotisu viac ako tisíc diel. Pozoruhodné sú najmä cykly Krvavé sonety (14 artprotisov, výška 3,5 m) a Loretánske litánie (16 tapisérií, 2,5 x 1,5 m)
1974 návrat k maliarskej tvorbe v technike pastelu
1983 – 2010 vznikajú cykly inšpirované poéziou P. O. Hviezdoslava (Sonety hviezdne), Jána Bottu (Spevy slobody) a biblickými textami (Apokalypsa, Poriadok svetla, Nové nebesie a nová zem)
Po roku 1989 sa venuje aj publicistike. Okrem početných štúdií a článkov publikovaných vo viacerých periodikách napísala a vydala tri knihy: Môj život je moje krédo – biografia profesorky Márie Pecíkovej (Trnava: Dobrá kniha, 1997), knihu esejí Spravodlivosť miesto nádeje (Prešov: Vyd. Michala Vaška, 1998) a autobiografiu Žasnem nad darmi život (Trnava: SSV, 2010).

Jej tapisérie a obrazy sú súčasťou zbierkových fondov mnohých múzeí a galérií na Slovensku. Diela s náboženským motívom sú vystavené v početných rímsko-katolíckych kostoloch a cirkevných inštitúciách. Žije a pôsobí v Bratislave.

> OCENENIA:
1956 Ocenenie v súťaži Bratislava za grafický cyklus „Nová Bratislava“
1992 Cena biskupa diecézy Opole (Poľsko) pri príležitosti Bienále sakrálneho umenia
2003 Cena Fra Angelica, ktorú udeľuje Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska za význačný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku