Lesy dávali stáročia pomoc nám. Nastal čas, aby sme im ju vrátili

Veterné kalamity sú dlhodobým a najrozšírenejším problémom lesného hospodárstva, ktorý ovplyvňuje jeho udržateľné obhospodarovanie a celkové zdravie stromov. Narastajúca hrozba kalamít v posledných rokoch si žiada intenzívnejšiu pomoc, a to v kruhoch odbornej i laickej verejnosti.

Za posledných štyridsať rokov sa výskyt víchric zvýšil o viac ako 130 %. Slovenská republika čelí výrazným problémom s poškodením lesov už od roku 2004, keď veterná smršť Alžbeta zničila viac ako 10 000 hektárov lesa vo Vysokých Tatrách a poškodila lesy aj v ďalších pohoriach. O tri roky na to, v roku 2007, sa Nízkymi Tatrami prehnala víchrica, ktorá zničila ich severnú časť. Vietor poškodil viac ako 800 000 m3 lesov na strednom Slovensku. Ďalšie kalamity na Liptove a Horehroní prispeli k škodám, ktorých stabilizácia môže trvať lesníkom viac ako 15 rokov.

Pováľané stromy sú najmä v chránených územiach krajiny. Výmera celkového lesa dnes na Slovensku predstavuje podľa Národného lesníckeho centra 41,3 % celkovej plochy. Na Slovensku sa v sústavách chránených území nachádza až 63 % z celkovej výmery lesných pozemkov. Univerzálna a jednoduchá pomoc pre ne momentálne neexistuje.

Kým stromy dosiahnu znova dospelosť, trvá to storočie

Zotavenie sa po kalamite trvá samotným lesom viac ako storočie. Na obnove miest pracujú lesníci, ktorí pomáhajú s likvidáciou, a občianske združenia či firmy, ktoré stabilizujú nové porasty na poškodených územiach. V Monkovej doline, Slavkovskom lese, Podbanskom, Kráľovej lehote, na Suchom Potoku, ako aj v doline Chočských vrchov, Ľubeľskej, Žiarskej a Proseckej doline sa vďaka iniciatíve SPP a jej zákazníkom podarilo vysadiť dodnes viac ako pol milióna mladých stromov.

Takáto výsadba je občianskou iniciatívou a pomáha riešiť komplexný problém. SPP sa preto výsadbe stromčekov venuje dlhodobo, a to tak, že pomáha zalesňovať chránené územia zasiahnuté kalamitou. Pri iniciatíve kladie dôraz na miesta výsadby, ale aj mix drevín. Pri vysádzaní počítajú s prirodzeným cyklom vysadených stromčekov, môže ho ovplyvniť počasie, pohyb divokých zvierat či čas, keď zo stromčekov vyrastú dospelé stromy. Tento postup zabezpečí, že v budúcnosti stromy nebudú vyťažené a lesy pomôžu kompenzovať uhlíkovú stopu v budúcnosti.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva a vidieka SR sa kalamitným situáciám nedá predchádzať, avšak takýmto zalesňovaním kalamitných území sa dá predchádzať ich dôsledkom. Odporúčajú preto zvýšiť druhovú rozmanitosť lesov, zamerať sa na celoživotné vzdelávanie a expertízu pri príprave postupov v prípade kalamitných situácií. Keďže ide o problém celosvetového meradla, odborníci navrhujú zaviesť i efektívne monitoringy či posilniť medzinárodnú spoluprácu.