Jana Brisudová a Stanislav Kiča • VEĽKÁ NOVEBROVÁ

Galerie - expozice 10. november 2012

10. 11. 2012 – 30. 11. 2012

Výstava v Galérii SPP- VEĽKÁ NOVEMBROVÁ

Bratislava, 9. novembra 2012 – Slovenskí sochári Jana Brisudová a Stanislav Kiča predstavia na sobotnej vernisáži v Galérii SPP prierez svojej umeleckej tvorby na výstave s názvom VEĽKÁ NOVEMBROVÁ. Výstava potrvá do 30. novembra 2012.

Jana Brisudová je poslednou žiačkou významného slovenského sochára Tibora Bartfaya. Je jedinou sochárkou – ženou, ktorá v súčasnosti intenzívne tvorí v bronze. Tvorí v kamenine v kombinácii so sklom.

„Brilantnosť a precíznosť bronzových plastík je charakteristickým znakom jej tvorby, ktoré interpretuje postmodernou rečou našej doby. Jana Brisudová hľadá svoje výrazové prostriedky najmä v štruktúre povrchu, ktorý zvýrazňuje a zdôrazňuje charakter hmoty a vystupuje ako významná výtvarná zložka. Výtvarný výstup jej sôch má svoj vnútorný poriadok, kladie dôraz na obsah, posolstvo s prívlastkom poetickej interpretácie. Intímne zamerané plastiky sochárky majú v logickej súvislosti súčasnej sochy podoby ľudskej spovedi. Je to spoveď, ktorá presahuje hranice subjektu a zasahuje naše zmysly myšlienkové a citové. Dokáže sa perfektne vtesnať do tohto „kráľovského“ materiálu a dáva mu svoje pravé ženské umelecké krídla. Dielo sa postupne stáva zložitejším s výrazom modelovaných plastických tvarov, ktoré vyznievajú organicky prirodzene,“
charakterizovala tvorbu mladej autorky kurátorka výstavy, Mária Horváthová.

Pre tvorbu slovenského sochára Stanislava Kiču je typickým materiálom kov. Kov, bronz, železo v invenčnej variabilite a zároveň harmónii udávajú tón priestor.

Atmosféru umeleckých sôch Stanislava Kiču približuje kurátorka výstavy: „Stanislav Kiča je úzko upätý na svoj základný materiál a tým je bronz a železo. Tento materiál naplňoval jeho poslednú tvorbu a vzniká nevšedný cyklus voľných kompozícií v obraze, či už modelovaných alebo priamo komponovaných v obraze. Tu sa otvára cesta plná napätia, napätia medzi realitou a fantáziou, medzi jednoduchosťou a tvarovou štylizáciou skutočnosti a vytváraním skutočnosti novej. Jeho dielo sa stáva zložitejším, viac nezasväteným a niekedy plné nevysvetliteľných protikladov a predsa má v sebe vnútornú čistotu a logiku nadväznosti. Základným rukopisom sochárskej tvorby Stanislava Kiču je vytváranie zvláštnej akejsi rovnováhy rozumu a citu. V prítomnom súťažení o nový obraz v soche, objekte a plastike vytvára Stano Kiča svoje objekty z napätia hmoty a to najmä v pohybe a obryse“.