Toto kvartálne poradenstvo k vašej službe Uhlíková stopka vzniklo v spolupráci s dizajnérom a aktivistom Jakubom Ptačinom.
7 tipov na udržateľnosť s batohom na pleciach
1. Objavujte svoje okolie aj po pandémii
Pandémia nám ukázala krásy okolo nás, ale aj tak sme ich nestihli všetky objaviť. Vieme za nimi cestovať 5 hodín autom, no často sme neboli ani na krásnom kopci doma za „humnom“. Na veci, ktoré sú blízko nás, máme vždy čas – no niekedy ten čas máme celý život a často ich počas neho ani nestihneme objaviť. Aj bežný kopec je vždy iný. Iný za hmly, iný po letnom daždi a iný je aj vtedy, keď naň vystúpime s iným človekom. Blízkosť nám dáva možnosť stráviť tam viac času, sledovať aj malé premeny, detaily a všímať si vzájomné vzťahy, ktoré by našim očiam ostali inde neviditeľné.
Aj naše útulne sme postavili na menej exponovaných miestach, ktoré stoja za to objaviť ich. Skúste niekedy prespať v útulni Sláviček, ktorú sme postavili aj vďaka SPP. Leží na okraji prírodnej rezervácie Tŕstie. Dostanete sa tam po žltej z Tisovca alebo po zelenej z Rimavskej Píly.
Pandémia nám ukázala krásy okolo nás, ale aj tak sme ich nestihli všetky objaviť. Vieme za nimi cestovať 5 hodín autom, no často sme neboli ani na krásnom kopci doma za „humnom“. Na veci, ktoré sú blízko nás, máme vždy čas – no niekedy ten čas máme celý život a často ich počas neho ani nestihneme objaviť. Aj bežný kopec je vždy iný. Iný za hmly, iný po letnom daždi a iný je aj vtedy, keď naň vystúpime s iným človekom. Blízkosť nám dáva možnosť stráviť tam viac času, sledovať aj malé premeny, detaily a všímať si vzájomné vzťahy, ktoré by našim očiam ostali inde neviditeľné.
Aj naše útulne sme postavili na menej exponovaných miestach, ktoré stoja za to objaviť ich. Skúste niekedy prespať v útulni Sláviček, ktorú sme postavili aj vďaka SPP. Leží na okraji prírodnej rezervácie Tŕstie. Dostanete sa tam po žltej z Tisovca alebo po zelenej z Rimavskej Píly.
Jakub Ptačin
Dizajnér a stratég s doktorátom z marketingu. Autor bestselleru 53 pokusov, ako byť lepší a ďalších kníh pre dospelých aj deti. Časopis Forbes ho viackrát zaradil medzi 30 najtalentovanejších Slovákov pod 30 rokov. Spoluzaložil grafické štúdio Echt, obľúbené Bistro 24, najväčší turistický oddiel a vydavateľstvo Hikemates či svetovú dizajn konferenciu By Design. Je aj laureátom ceny ViaBona.
Jakub Ptačin
Dizajnér a stratég s doktorátom z marketingu. Autor bestselleru 53 pokusov, ako byť lepší a ďalších kníh pre dospelých aj deti. Časopis Forbes ho viackrát zaradil medzi 30 najtalentovanejších Slovákov pod 30 rokov. Spoluzaložil grafické štúdio Echt, obľúbené Bistro 24, najväčší turistický oddiel a vydavateľstvo Hikemates či svetovú dizajn konferenciu By Design. Je aj laureátom ceny ViaBona.
Ako znížiť uhlíkovú stopu pri cestovaní?
Lety na krátke vzdialenosti sú najmenej efektívne, pretože pri vzlietnutí, dosiahnutí potrebnej výšky a následnom pristávaní spotrebujú lietadlá veľa paliva, čím sa do ovzdušia uvoľní obrovské množstvo emisií CO₂.
Cestovanie po Európe vlakom je aj preto jedna z najefektívnejších volieb. Okrem toho, že práve vlaková doprava vyprodukuje málo emisií CO₂, tak podporíte aj tzv. Pomalé cestovanie − užijete si výhľady, prečítate knihy, pospíte si a do cieľovej destinácie dorazíte oddýchnutý.
Emisie rozdielnych druhov dopravy
Jarné šetriace rady
Jeden nákup týždenne
Ak musíte ísť do obchodu autom, skúste urobiť iba jeden nákup týždenne, aby ste minimalizovali emisie na cestovanie. Ak takto pôjdete na väčší nákup do mesiaca štyrikrát namiesto osemkrát, pri priemernej vzdialenosti obchodu 5 km môžete ročne ušetriť na benzíne približne 26 € a znížiť uhlíkovú stopu o 41 kg CO₂.
Jeden nákup týždenne
Ak musíte ísť do obchodu autom, skúste urobiť iba jeden nákup týždenne, aby ste minimalizovali emisie na cestovanie. Ak takto pôjdete na väčší nákup do mesiaca štyrikrát namiesto osemkrát, pri priemernej vzdialenosti obchodu 5 km môžete ročne ušetriť na benzíne približne 26 € a znížiť uhlíkovú stopu o 41 kg CO₂.
Nakupujte vo veľkom
Nakupujte suroviny vo veľkom, aby ste znížili množstvo plastov, ktoré domov prinesiete.
Na odnesenie nákupu používajte tašky, ktoré už máte. Ak si ju musíte zakúpiť, používajte ju neskôr opakovane. Zakúpenú plastovú tašku je potrebné použiť minimálne 12-krát, aby nebola z hľadiska uhlíkovej stopy väčšou záťažou ako taška na jedno použitie.
Nakupujte vo veľkom
Nakupujte suroviny vo veľkom, aby ste znížili množstvo plastov, ktoré domov prinesiete.
Na odnesenie nákupu používajte tašky, ktoré už máte. Ak si ju musíte zakúpiť, používajte ju neskôr opakovane. Zakúpenú plastovú tašku je potrebné použiť minimálne 12-krát, aby nebola z hľadiska uhlíkovej stopy väčšou záťažou ako taška na jedno použitie.
Pestovanie doma
Najekologickejšie záhrady sú tie, na ktorých sa pestujú potraviny. Výmenou pätiny potravín kúpených v obchode za doma vypestované by sa ročne ušetrilo v priemere 30 kg CO₂ ročne.
Ak nemáte záhradu, plodiny môžete pestovať aj v kvetináčoch na balkóne. Vlastné pestovanie ovocia a zeleniny znižuje závislosť od supermarketov. Okrem toho prospieva aj telu, znižuje stres a podporuje pocit duševnej pohody.
Pestovanie doma
Najekologickejšie záhrady sú tie, na ktorých sa pestujú potraviny. Výmenou pätiny potravín kúpených v obchode za doma vypestované by sa ročne ušetrilo v priemere 30 kg CO₂ ročne.
Ak nemáte záhradu, plodiny môžete pestovať aj v kvetináčoch na balkóne. Vlastné pestovanie ovocia a zeleniny znižuje závislosť od supermarketov. Okrem toho prospieva aj telu, znižuje stres a podporuje pocit duševnej pohody.
Rezané kvety
Odvetvie rezaných kvetov je obrovským zdrojom emisií, pretože kvety putujú tisíce kilometrov, aby sa dostali do miestneho kvetinárstva (väčšina kvetov sa pestuje v Keni, Ekvádore alebo Kolumbii). Kupujte lokálne pestované kvety, ak je to možné, a žiadajte balenie bez plastov. Pre porovnanie jeden kus holandskej skleníkovej ľalie je zodpovedný za 3,5 kg CO₂, jeden kus exteriérovej ruže z Kene 2,4 kg CO₂ a lokálne pestované dračie kvety majú uhlíkovú stopu len 10 g. Ako alternatívu môžete tiež zvážiť črepníkové rastliny, ktoré vydržia dlhšie ako kytica. Zakúpením kytice piatich kvetov z lokálnych zdrojov namiesto dovezených kvetov môžete znížiť uhlíkovú stopu o približne 12 kg CO₂.
Rezané kvety
Odvetvie rezaných kvetov je obrovským zdrojom emisií, pretože kvety putujú tisíce kilometrov, aby sa dostali do miestneho kvetinárstva (väčšina kvetov sa pestuje v Keni, Ekvádore alebo Kolumbii). Kupujte lokálne pestované kvety, ak je to možné, a žiadajte balenie bez plastov. Pre porovnanie jeden kus holandskej skleníkovej ľalie je zodpovedný za 3,5 kg CO₂, jeden kus exteriérovej ruže z Kene 2,4 kg CO₂ a lokálne pestované dračie kvety majú uhlíkovú stopu len 10 g. Ako alternatívu môžete tiež zvážiť črepníkové rastliny, ktoré vydržia dlhšie ako kytica. Zakúpením kytice piatich kvetov z lokálnych zdrojov namiesto dovezených kvetov môžete znížiť uhlíkovú stopu o približne 12 kg CO₂.
Energetické rady
Pri praní zvážte používanie špeciálnych programov „vyváranie” a „predpieranie”, ktoré sú energeticky veľmi náročné. Znížením teploty prania z 90 °C na 60 °C sa zníži spotreba elektriny až o 25 %. Dnešné pracie gély, prášky, vankúšiky alebo kapsule už vedia prať efektívne aj pri oveľa nižšej teplote, napríklad 40 °C. Pri znížení na teplotu prania 30 − 40 °C spotrebujeme dokonca až o 50 % menej elektriny, čo predstavuje celkovú ročnú úsporu vo výške približne 30 €. Nižšia teplota pritom plne postačuje pri väčšine oblečenia.
Pri praní zvážte používanie špeciálnych programov „vyváranie” a „predpieranie”, ktoré sú energeticky veľmi náročné. Znížením teploty prania z 90 °C na 60 °C sa zníži spotreba elektriny až o 25 %. Dnešné pracie gély, prášky, vankúšiky alebo kapsule už vedia prať efektívne aj pri oveľa nižšej teplote, napríklad 40 °C. Pri znížení na teplotu prania 30 − 40 °C spotrebujeme dokonca až o 50 % menej elektriny, čo predstavuje celkovú ročnú úsporu vo výške približne 30 €. Nižšia teplota pritom plne postačuje pri väčšine oblečenia.
Pokiaľ ide o spotrebu vysávača, tá sa pohybuje okolo 150 až 250 kWh za rok. Aj v tomto prípade rozhodujú
Príkon vysávača, ako aj intenzita jeho používania. Slabšie modely nemusia disponovať dostatočným sacím výkonom, a preto bude nevyhnutné častejšie vysávanie. Ak by sme polovicu vysávaní v domácnosti vedeli nahradiť len ručným pozametaním a vytretím, ročne by sme ušetrili približne 20 €.
Pokiaľ ide o spotrebu vysávača, tá sa pohybuje okolo 150 až 250 kWh za rok. Aj v tomto prípade rozhodujú
Príkon vysávača, ako aj intenzita jeho používania. Slabšie modely nemusia disponovať dostatočným sacím výkonom, a preto bude nevyhnutné častejšie vysávanie. Ak by sme polovicu vysávaní v domácnosti vedeli nahradiť len ručným pozametaním a vytretím, ročne by sme ušetrili približne 20 €.
Na noc sa vo všeobecnosti oplatí televízor vypnúť úplne, nepoužívajte mód tzv. Hibernácie (výnimkou sú napr. OLED televízory, kde by hrozilo poškodenie obrazovky). Ak máte k TV pripojené aj iné spotrebiče, napríklad domáce kino, vypnite ich zo stand-by módu. To isté platí aj v prípade stolného počítača alebo notebooku v domácnosti. Ak by boli zapnuté 24 hodín denne, môžu spotrebovať aj 3 000 kWh elektriny ročne, čo je viac ako priemerná spotreba celej domácnosti za rok.
Na noc sa vo všeobecnosti oplatí televízor vypnúť úplne, nepoužívajte mód tzv. Hibernácie (výnimkou sú napr. OLED televízory, kde by hrozilo poškodenie obrazovky). Ak máte k TV pripojené aj iné spotrebiče, napríklad domáce kino, vypnite ich zo stand-by módu. To isté platí aj v prípade stolného počítača alebo notebooku v domácnosti. Ak by boli zapnuté 24 hodín denne, môžu spotrebovať aj 3 000 kWh elektriny ročne, čo je viac ako priemerná spotreba celej domácnosti za rok.
K veľkým žrútom elektriny patrí nepochybne aj televízor a ostatná elektronika. Televízor môže podľa priemernej dĺžky pozerania „potiahnuť“ zo spotreby energie od 300 až do 500 kWh za rok, v závislosti od toho, či ide napr. O staršiu plazmu alebo modernejšie technológie, či pozeráme v štandardnom formáte SDR alebo vo vysokom rozlíšení HDR, ďalej od veľkosti uhlopriečky,… nastavenia intenzity jasu obrazovky atď. Ak je u vás televízor niečo ako „pozadie“ a je zapnutý s plným príkonom celé poobedie aj večer, vypýta si z uvedeného intervalu spotreby energiu v hornom limite, a to bez ohľadu na typ. Ak by sme mali televíziu zapnutú len polovičku z tohto času, ročne by sme mohli znížiť svoju spotrebu až do výšky 40 €.
K veľkým žrútom elektriny patrí nepochybne aj televízor a ostatná elektronika. Televízor môže podľa priemernej dĺžky pozerania „potiahnuť“ zo spotreby energie od 300 až do 500 kWh za rok, v závislosti od toho, či ide napr. O staršiu plazmu alebo modernejšie technológie, či pozeráme v štandardnom formáte SDR alebo vo vysokom rozlíšení HDR, ďalej od veľkosti uhlopriečky,… nastavenia intenzity jasu obrazovky atď. Ak je u vás televízor niečo ako „pozadie“ a je zapnutý s plným príkonom celé poobedie aj večer, vypýta si z uvedeného intervalu spotreby energiu v hornom limite, a to bez ohľadu na typ. Ak by sme mali televíziu zapnutú len polovičku z tohto času, ročne by sme mohli znížiť svoju spotrebu až do výšky 40 €.
V záujme prehľadnosti pre spotrebiteľov sa od marca 2021 zmenilo označovanie energetických štítkov spotrebičov späť na škálu od najvyššej triedy A po najnižšiu G (napr. Stará trieda A+++ je po novom C − D podľa typu výrobku). Ak zostaneme pri príklade televízora, 95 % modelov aktuálne dostupných na trhu spadá po novom do triedy E − G, vplyvom technologického pokroku by v najbližších rokoch mali pribúdať aj modely vo vyšších triedach.
V záujme prehľadnosti pre spotrebiteľov sa od marca 2021 zmenilo označovanie energetických štítkov spotrebičov späť na škálu od najvyššej triedy A po najnižšiu G (napr. Stará trieda A+++ je po novom C − D podľa typu výrobku). Ak zostaneme pri príklade televízora, 95 % modelov aktuálne dostupných na trhu spadá po novom do triedy E − G, vplyvom technologického pokroku by v najbližších rokoch mali pribúdať aj modely vo vyšších triedach.
Výmena starého spotrebiča (nad 15 rokov) je efektívne riešenie na úsporu energie, špeciálne návratné pri najviac energeticky náročnom zariadení, chladničke. Najúspornejšie chladničky spotrebujú menej než polovicu (potenciálne až tretinu) energie, ak si len porovnáme ich ročnú spotrebu v aktuálnej triede A a E, ušetríme ročne okolo 20 €. Ak si však takúto chladničku porovnáme s naozaj starou, z prelomu milénia, ktorá môže mať až sedemnásobne vyššiu spotrebu, môžeme ročne ušetriť až 120 € (v prípade, že chladnička v triede A stojí okolo 1 000 €, investícia do nej sa vráti približne za osem rokov).
Výmena starého spotrebiča (nad 15 rokov) je efektívne riešenie na úsporu energie, špeciálne návratné pri najviac energeticky náročnom zariadení, chladničke. Najúspornejšie chladničky spotrebujú menej než polovicu (potenciálne až tretinu) energie, ak si len porovnáme ich ročnú spotrebu v aktuálnej triede A a E, ušetríme ročne okolo 20 €. Ak si však takúto chladničku porovnáme s naozaj starou, z prelomu milénia, ktorá môže mať až sedemnásobne vyššiu spotrebu, môžeme ročne ušetriť až 120 € (v prípade, že chladnička v triede A stojí okolo 1 000 €, investícia do nej sa vráti približne za osem rokov).
Pre európskych spotrebiteľov je už sprístupnená aj databáza EPREL (Európsky register výrobkov s energetickým označením) dostupná na tomto odkazu, kde sú výrobcovia elektroniky povinní uvádzať informácie spojené so spotrebou energie svojich produktov na trhu. Zákazník si tak vie pri vyberaní pre seba najvhodnejšieho modelu porovnať jednotlivé alternatívy, začať sa dá zapísaním identifikačného kódu modelu na stránke alebo jednoducho naskenovaním QR kódu uvádzaného na energetickom štítku.
Vedeli ste o tom, že…?
Približne štvrtina spotreby elektriny zariadení v domácnostiach sa v princípe stratí, keď sú v pohotovostnom alebo inak nazývanom aj stand-by režime, niekedy nazývanom aj tzv. Upírska energia (pritom niektoré naše elektronické zariadenia spotrebujú až 90 % svojej energie v tomto režime). Odber elektriny pri zariadeniach v pohotovostnom režime je nepretržitý. Mnoho z nás necháva napríklad televízory, herné konzoly, reproduktory či nabíjačky telefónov v tomto režime aj v noci.
Pred 25 rokmi sa mohla spotreba spotrebiča v stand-by móde pohybovať medzi 1 – 15 W. Podľa nariadenia Európskej únie č. 1275/2008 však nesmú výrobky bez displeja vyrobené od roku 2013 spotrebovávať v stand-by režime viac ako 0,5 W, resp. Do 1 W s displejom. Vyšší príkon majú povolené len zariadenia s režimom pohotovosti pri zapojení v sieti, napr. Novší model smart TV s pripojením na internet má povolený limit spotreby 2 W. Je to zlepšenie, lenže počet elektrických zariadení v domácnostiach odvtedy dramaticky stúpol. Ak uvažujeme, že máme doma 10 takýchto zariadení, spotreba energie navyše predstavuje v tarife DD2 približne 7 € ročne. Jednoduchým riešením môže byť používať predlžovacie káble s vypínačom, kde komfortne vypnete naraz niekoľko spotrebičov bez rizika mechanického poškodenia zástrčiek pri dlhodobom používaní.
Takáto spotreba energie pre jednu domácnosť sa môže zdať zanedbateľná, ale pri zrátaní odberu domácich spotrebičov v celodennom pohotovostnom režime sa môžeme dostať k hodnote 500 až 700 kWh za rok, čo je pätina až tretina ročnej spotreby priemernej slovenskej domácnosti. Celosvetovo je pohotovostný režim v súkromnom a verejnom sektore dokopy zodpovedný za 1 % celosvetových emisií CO₂.
Podľa odhadov sa zásluhou opatrení v oblasti ekodizajnu a štítkovania zachránilo 7 % spotreby primárnej energie v EÚ v roku 2020 a ďalším rozvíjaním štandardov (podporujúcich cirkulárnu ekonomiku a dlhovekosť spotrebičov, napr. Zjednodušením opráv) má táto úspora na európskej úrovni dosiahnuť do roku 2030 až 10 %.