Čo všetko musí splniť veterný park, aby mohol byť postavený?

Veterná energia 7. apríl 2025

Ak chcete postaviť dom, stačí vám pozemok, projekt a pár povolení. Ak sa rozhodnete postaviť veterný park, je to oveľa zložitejšie. Vedeli ste, že každý navrhovaný projekt s príkonom od 1 MW musí prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie, zvanom EIA?

O tom, ako proces EIA funguje, prečo je nevyhnutný a ako ovplyvňuje výstavbu veterných parkov, sme sa rozprávali s Lenkou Jamborovou, špecialistkou projektov obnoviteľných zdrojov energie z SPP. Lenka má dlhoročné skúsenosti z pôsobenia na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, kde sa posudzovali obdobné investičné projekty. Proces EIA preto pozná „z oboch strán“ – z pozície schvaľovateľa, rovnako ako aj navrhovateľa.

Špecialistka SPP na životné prostredie
Špecialistka SPP na životné prostredie

Špecialistka SPP na životné prostredie

EIA nie je prekážkou pre investora, ale zárukou,  že projekt bude rešpektovať ľudí a prírodu.

Špecialistka SPP na životné prostredie

EIA nie je prekážkou pre investora, ale zárukou,  že projekt bude rešpektovať ľudí a prírodu.

Od myšlienky k realizácii: Ako sa rodí veterný park?

„Keď sa investor, čiže navrhovateľ, rozhodne postaviť veterný park, čaká ho séria dôležitých krokov, podrobne popísaných v zákone č. 24/2006 Z.Z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prešiel významnou novelou, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2025. Na úvod musí investor nájsť vhodnú lokalitu, čo už samo o sebe nie je vôbec jednoduché,“ začína svoje rozprávanie odborníčka.

Na základe doterajších skúseností, SPP vyhľadáva pre výstavbu veterných parkov lokality, ktoré spĺňajú štyri základné kritéria:

  • Vhodné veterné podmienky
  • Umiestnenie mimo chránených území
  • Možnosť pripojenia do elektrizačnej distribučnej sústavy
  • Bezpečná vzdialenosť od obydlí (minimálne 1 km)

Akonáhle investor identifikuje vhodnú lokalitu, podáva na Ministerstvo životného prostredia SR informáciu o navrhovanej činnosti, ktorá obsahuje základné údaje o projekte. „Táto fáza je len začiatkom. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie je omnoho zložitejší a môže trvať dlhé mesiace,“ dopĺňa L. Jamborová. 

Od myšlienky k realizácii: Ako sa rodí veterný park?

Kľúčový proces pre zodpovednú výstavbu 

EIA (Environmental Impact Assessment) posudzovanie vplyvov navrhovanej  činnosti na životné prostredie je postup, ktorý pozostáva z jednotlivých krokov. Účelom celého procesu je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia, prípadne zmiernia poškodenie alebo znečistenie životného prostredia.  

EIA je viac než len „pečiatka od úradníkov“. Je to komplexný proces, do ktorého sa zapájajú odborníci aj verejnosť a výsledkom je rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré obsahuje konkrétne podmienky a odporúčania,

vysvetľuje Lenka Jamborová. Povoľujúci orgán (najčastejšie stavebný úrad) je povinný tieto podmienky a odporúčania rešpektovať. 

Krok za krokom: Ako prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie? 

1. Podanie informácie o projekte 

Investor predkladá príslušnému orgánu posudzovania dokument s podrobným popisom projektu, ktorý obsahuje zdôvodnenie výberu zvolenej lokality a opis možných vplyvov na životné prostredie. 

2. Rozsah hodnotenia

Príslušný orgán posudzovania na základe doručených odborných stanovísk určí, ktoré predpokladané vplyvy je potrebné podrobnejšie posúdiť. 

3. Vypracovanie správy o hodnotení 

Navrhovateľ zabezpečí vypracovanie správy o hodnotení, ktorá skúma priame a nepriame vplyvy projektu na rôzne zložky životného prostredia – od kvality ovzdušia a vody až po ochranu chránených druhov a ekosystémov. Správu vypracúvajú odborne spôsobilé osoby a obsahuje aj výsledky meraní akreditovaných laboratórií. 

4. Zapojenie verejnosti

Verejnosť sa oboznamuje so správou o hodnotení na úradnej tabuli obce a v Centrálnom informačnom systéme. Svoje prípadné  pripomienky môže v písomnej podobe podať príslušnému orgánu. 

5. Verejné prerokovanie 

Verejné prerokovanie projektu sa uskutoční v prípade, ak má záujem dotknutá obec. Verejnosť na ňom môže klásť otázky, predkladať pripomienky a žiadať o vysvetlenie nejasností zo strany investora aj spracovateľov správy o hodnotení.  

6. Vypracovanie odborného posudku 

Po doručení správy o hodnotení určí orgán posudzovania, spracovateľa odborného posudku ktorý je vybraný zo zoznamu odborne spôsobilých osôb Ministerstva životného prostredia SR. Odborný posudok je podkladom na vydanie záverečného stanoviska.  

7. Vydanie rozhodnutia

Orgán EIA vydá záverečné stanovisko, v ktorom súhlasí alebo nesúhlasí s realizáciou projektu, prípadne za akých podmienok. Toto stanovisko je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. 

Lenka Jamborová zdôrazňuje, že ak odborné štúdie preukážu možné predpokladané negatívne vplyvy projektu na životné prostredie, investor musí prijať vhodné opatrenia na jeho zmiernenie alebo odstránenie. „V prípade, že jednotlivé štúdie identifikujú negatívne vplyvy na zložky životného prostredia je potrebné navrhnúť zmierňujúce opatrenia, ktoré zmiernia alebo úplne eliminujú identifikovaný predpokladaný negatívny dopad. Ak sa napríklad vyhodnotí, že plánovaná výstavba môže poškodiť biotop chráneného živočícha, investor musí navrhnúť opatrenia – napríklad vytvorenie náhradného biotopu,“ vysvetľuje odborníčka.  

Aj keď podľa zákona by proces EIA nemal trvať dlhšie ako šesť mesiacov, v praxi to môže byť zdĺhavejšie. Záleží na kvalite podkladov, verejnej diskusii, vznesených pripomienkach a rozhodovacej činnosti orgánov. Investori musia byť trpezliví. „EIA v žiadnom prípade nie je prekážkou pre investora, ale zárukou, že následná výstavba bude rešpektovať záujmy širokej verejnosti a ochranu životného prostredia,“ zdôrazňuje L. Jamborová.

Ako môžu občania ovplyvniť schvaľovanie? 

Verejnosť hrá v procese EIA dôležitú úlohu. „Každý občan má právo pripomienkovať správu o hodnotení a vyjadriť svoj názor na verejnom prerokovaní. Nakoľko jednotlivé časti zákona podliehajú správnemu konaniu, v prípade nesúhlasu je možné podať odvolanie voči záverečnému stanovisku,“ objasňuje odborníčka. 
Ak sa niekomu nepáči plánovaný veterný park v jeho okolí, môže sa zúčastniť diskusií a vyjadriť svoj názor. „Je dôležité, aby verejnosť mala dostatok informácií a spoliehala sa len na dôveryhodné zdroje,“ dodáva Lenka Jamborová, podľa ktorej veterné parky prinášajú viac benefitov než negatív. Ktoré to sú? 

Výhody pre komunitu: Čo z toho majú ľudia?

Finančné prostriedky pre obce

Finančné prostriedky pre obce

Veterný park prináša stabilný príjem do obecného rozpočtu (tisíce eur ročne). 

Finančné prostriedky pre obce

Finančné prostriedky pre obce

Veterný park prináša stabilný príjem do obecného rozpočtu (tisíce eur ročne). 

Nové pracovné miesta

Nové pracovné miesta

Vznikajú pri výstavbe aj údržbe veterného parku. 

Nové pracovné miesta

Nové pracovné miesta

Vznikajú pri výstavbe aj údržbe veterného parku. 

Stabilnejšia cena energie

Stabilnejšia cena energie

Veterná energia je dlhodobo jedným z najlacnejších zdrojov, podporuje znižovanie spotreby fosílnych palív, ktoré dovážame a ich cena kolíše

Stabilnejšia cena energie

Stabilnejšia cena energie

Veterná energia je dlhodobo jedným z najlacnejších zdrojov, podporuje znižovanie spotreby fosílnych palív, ktoré dovážame a ich cena kolíše

Ekologický prínos

Ekologický prínos

Nulové emisie pri samotnej činnosti, vstupným zdrojom je vietor, ktorý sa nikdy neminie.

Ekologický prínos

Ekologický prínos

Nulové emisie pri samotnej činnosti, vstupným zdrojom je vietor, ktorý sa nikdy neminie.

Rozumiem, že pre niektorých ľudí môžu byť veterné turbíny príliš výraznou vizuálnou zmenou v krajine. Ale ak si položíme na misky váh ich prínosy a estetický dopad, výhody prevažujú,

hovorí L. Jamborová a dopĺňa, že v zahraničí, kde obyvatelia veterné parky už poznajú, je postoj voči ním omnoho prívetivejší. Obce totiž rozumejú, že vďaka veternej energii vo svojom regióne môžu mať opravené cesty, vynovené školy, či lepšie fungujúce verejné služby. Zároveň tak podporujú lokálny projekt – je to win-win situácia. 

Symbióza tradičných a obnoviteľných zdrojov v podaní SPP

SPP je spoločnosť spojená so zemným plynom, no v posledných rokoch aktívne realizuje aj projekty obnoviteľných zdrojov energie. Okrem veterných parkov sa angažuje aj v oblasti fotovoltiky či biometánu. Taktiež prispieva k ochrane biodiverzity, napríklad výsadbou stromov v Tatranskom národnom parku či podporou miestnych komunít včelárov.   

Slovensko má v oblasti veternej energie veľký potenciál, no zatiaľ ho nevyužíva. SPP by sa rád stal priekopníkom vo sfére veternej energetiky a pomohol tak podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie,

hovorí Lenka Jamborová. 

SPP má v súčasnosti v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie päť projektov veterných parkov. Plánované sú v oblastiach s dobrými veternými podmienkami, ako sú Drahovce, Galanta či Skalica. Ročne budú schopné  vyrobiť 792 GWh elektriny a zásobiť ňou viac ako 315-tisíc slovenských domácností. 

Budúcnosť Slovenska je vo vetre 

Slovensko stojí na prahu veľkej energetickej zmeny. To, či sa podarí naplno využiť potenciál vetra bude závisieť od spolupráce investorov, odborníkov, úradov aj verejnosti. 

Veterné turbíny sú vnímané kontroverzne. Niektorí ľudia ich považujú za narušenie krajiny, iní v nich vidia pozitívnu budúcnosť. Faktom však zostáva, že ak si chce Slovensko udržať stabilné ceny energií či dodržať záväzky v oblasti ochrany klímy a životného prostredia, bez investície do obnoviteľných zdrojov energie sa nezaobíde. Veterné elektrárne sú tak logickým krokom – máme vhodné lokality, dostupnú technológiu a skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že fungujú efektívne. 

Je prirodzené, že nové veci vyvolávajú otázky a obavy. Našou úlohou ako investora je viesť dialóg, vysvetľovať výhody veternej energie a ukázať, že práve vietor môže byť cestou k ekologickejšej a sebestačnejšej krajine. Verím, že keď budú prvé turbíny stáť, ich prínos bude zreteľný a nespochybniteľný,

uzatvára Lenka Jamborová.

Budúcnosť Slovenska je vo vetre 

Kto je Lenka Jamborová

Lenka Jamborová pracovala 18 rokov na Ministerstve životného prostredia SR, kde viedla odbor štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Zodpovedala za rozhodovanie v správnych konaniach, koordinovala činnosť okresných úradov,  Slovenskej inšpekcie životného prostredia  a podieľala sa na tvorbe legislatívy. Jej odborná činnosť sa sústredila aj na vydávanie záväzných stanovísk v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. 

Dnes pôsobí v  SPP (divízia rozvoja podnikania a riadenia dcérskych spoločnosti), kde sa venuje povoľovacím procesom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, najmä pri projektoch veterných parkov. 

Kto je Lenka Jamborová