Globálne otepľovanie vo víre faktov: ako nás ohrozuje a ako ho spomaliť

Globálne otepľovanie je závažný jav, ktorý má dopad na celú planétu a jej obyvateľov. O jeho závažnosti sa hovorí čoraz častejšie, no ozývajú sa aj skeptické hlasy hovoriace o tom, že ide o niečo prirodzené, čo naša Zem zažíva už milióny rokov. Pravdou však je, že kedysi podobné procesy trvali tisíce rokov. Za posledné roky sa tento proces kvôli ľudskej činnosti výrazne zrýchlil. Vedecké merania za posledných 150 rokov sú toho jasným dôkazom.

Čo je to globálne otepľovanie?

Laicky povedané, globálne otepľovanie je dlhodobé zvyšovanie teploty klímy na celom svete, ktoré je spôsobené ľudskou činnosťou. Vďaka systematickým meraniam už od dôb pred veľkou priemyselnou revolúciou vieme, že priemerná teplota sa na Zemi nikdy tak rýchlo nezvyšovala z roka na rok, ako práve za posledných 120 rokov.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila dáta, podľa ktorých sa za posledných 120 rokov zvýšila globálna teplota vzduchu o 1,1 °C. K najväčšiemu narastaniu teploty dochádza práve v posledných desaťročiach. Podľa WHO sme od roku 2000 zaznamenali 14 najteplejších rokov v histórii merania teplôt.

Slovensko nie je výnimkou. Naši klimatológovia taktiež dlhodobo zbierajú dáta a potvrdzujú merania svojich kolegov vo svete. Najdôležitejšie merania v tejto oblasti máme z observatória v Hurbanove, ktoré ich začalo vykonávať už v roku 1871. Vďaka tomu vieme, že aj u nás boli zaznamenané najteplejšie roky v poslednom období (výrazné otepľovanie začalo v 90.rokoch 20.storočia) Ako hovorí Územná štúdia Slovenska, naša krajina sa má do roku 2075 pripraviť na zvýšenie priemernej teploty vzduchu od 2°C až do 4°C.

Môže sa zdať, že zvyšovanie teploty o pár stupňov predsa nemôže nejako výrazne zasahovať do ekosystému Zeme. Opak je však pravdou. Už pri dnešnom zvýšení o 1,1 °C sú badateľné výrazné zmeny, ktoré negatívne ovplyvňujú život na Zemi (suchá, povodne, extrémne víchrice, tornáda, hurikány, topenie ľadovcov, zvyšovanie hladiny morí, rozširovanie chorôb, zväčšovanie púští, nadmerné vymieranie živočíšnych druhov, zvýšená úmrtnosť u ľudí, klimatickí utečenci, menej vyprodukovaných potravín atď.).

Čím je globálne otepľovanie spôsobené

Globálne otepľovanie vzniká vďaka nadmernému prenikaniu skleníkových plynov do atmosféry. Medzi najdôležitejšie skleníkové plyny patria oxid uhličitý (CO₂), metán, oxid dusný a chlórfluórované uhľovodíky (CFC).

Slnko vďaka slnečnému žiareniu dodáva na Zem teplo, ktorého časť potom prirodzene uniká naspäť do vesmíru. Vďaka skleníkovému efektu, ktorý zabezpečujú skleníkové plyny, je časť tepla udržiavaná na Zemi, čo zabezpečuje dostatočnú teplotu na život.

Problém však nastáva vtedy, keď sa skleníkové plyny hromadia v atmosfére vo veľkých množstvách, vďaka čomu vytvárajú ťažko priepustný obal, cez ktorý sa teplo dostáva ťažko preč. Toto nahromadené teplo tak zostáva v atmosfére, čo má za následok postupné ohrievanie Zeme.

Prečo zaznamenávame zvýšený nárast skleníkových plynov v atmosfére?

Rapídny nárast skleníkových plynov v atmosfére je spôsobený ľudskou činnosťou. Ako píše WMO vo svojej správe Stav globálnej klímy 2020, od 18.storočia po súčasnosť sme zaznamenali nárast CO₂ až o 50 % a metánu dokonca až o 160 %. V celkových skleníkových emisiách vytváraných ľudskou činnosťou pripadá okolo 70% na oxid uhličitý, okolo 2 0% na metán, 6 % oxid dusný a zvyšok na fluórované plyny.

Oxid uhličitý sa dostáva do atmosféry najviac vďaka spaľovaniu fosílnych palív. Tie využívame v energetike, v priemysle, v doprave, či pri vykurovaní. Problémom je aj odlesňovanie. Lesy prirodzene pohlcujú a uskladňujú oxid uhličitý a v dôsledku ich ničenia a premeny na poľnohospodársku pôdu nestíhajú odčerpať také množstvo CO₂, ako by bolo potrebné. Dažďové pralesy sú vo veľkom nahrádzané najmä palmovými plantážami, z ktorých sa získava palmový olej. Ďalším významným pohlcovačom CO₂ popri lesoch sú oceány a pôda.

Metán sa produkuje hlavne chovom hospodárskych zvierat, pri ťažení zemného plynu, ropy a uhlia, pestovaním ryže, na skládkach a z odpadových vôd.

Aké negatívne javy spôsobuje globálne otepľovanie

S narastaním priemernej teploty prichádza aj sucho, horúčavy a menej zrážok. Klimatológovia zo SHMÚ v správe Prejavy klimatickej zmeny na globálnej úrovni zverejnili, že zaznamenali na Slovensku pokles atmosférických zrážok v priemere až o skoro 6 %. V rámci našej republiky sú však výrazné rozdiely medzi severnou a južnou časťou územia. Ako ďalej doplnili, najteplejšie južné oblasti Slovenska zaznamenali pokles zrážok až o 10 %, pričom na severe to bolo o 5 %. Okrem sucha sa predpokladajú aj častejšie silné prívalové dažde, čo bude mať za následok viac povodní.

Postupným otepľovaním sa klimatické podmienky, ktoré boli kedysi charakteristické pre juh Slovenska, presunú do historicky chladnejších oblastí – napríklad regiónov Spiš či Liptov. Najúrodnejšie oblasti južného Slovenska sa tak dostanú do suchého pásma, čo bude mať za následok nedostatok vlahy, vysušovanie a znehodnocovanie úrodnej pôdy.

Nedostatok zrážok sa prejavuje aj v znížení zásob podzemnej vody, či v poklese celkového objemu vody v našich riekach a potokoch. Vedkyňa Marečková vo svojej štúdii z roku 1997 odhaduje, že kapacita zásob povrchovej vody u nás v roku 2075 poklesne až na úroveň 9,42 mld. m³, čo je pokles oproti dnešnému stavu o viac ako 2 miliardy m³ vody. Vo svete to má za následok rozširovanie púští, hlavne v africkej oblasti Sahel, ktorá oddeľuje púšť Saharu od tropických pralesov.

Vo svete to má za následok rozširovanie púští, hlavne v africkej oblasti Sahel, ktorá oddeľuje púšť Saharu od tropických pralesov.

Ďalším negatívnym javom zvyšovania teploty je topenie horských ľadovcov, ľadovcov v Grónsku a Antarktíde, čo bude mať za následok znehodnotenie veľkého množstva pitnej vody a ustupovanie ľadovej pokrývky v Arktíde. Tento proces zároveň napomáha aj k postupnému stúpaniu morskej hladiny.

Vedci z Medzivládneho panelu o zmene klímy predpokladajú nárast hladiny morí počas 21. storočia až o 61 až 110 cm. V pesimistickejších prognózach varujú, že ak by sa nepodarilo dostať emisie pod kontrolu, tak do roku 2100 by mohli narásť až o 2 metre, čo by si vyžiadalo presídliť vyše 200 miliónov ľudí. Mnoho malých ostrovov by mohlo úplne zmiznúť a veľké časti pevniny pri pobrežiach by pohltilo more.

Ako môžeme bojovať proti globálnemu otepľovaniu

Väčšina štátov sveta pristúpila k Parížskej dohode, kde sa zaviazali rapídne zredukovať skleníkové plyny. Hlavným cieľom je udržať otepľovanie ideálne pod 1,5 °C, maximálne o 2°C. Tu je však potrebné, aby emisie začali klesať ešte pred rokom 2025. V 6. hodnotiacej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa konštatuje, že na svete ročne vyprodukujeme 35 až 40 gigaton (miliárd ton) oxidu uhličitého CO₂. Dodávajú, že ak chceme udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 °C, môžeme vyprodukovať ešte 300 gigaton CO₂, v prípade oteplenia na úrovni 2 °C 900 gigaton CO₂. IPCC tiež udáva, že od roku 1850 do roku 2019 sme vyprodukovali 2390 gigaton CO₂ .

Opatrenia jednotlivých krajín budú kľúčové v boji s globálnym otepľovaním. Ide o rôzne dotácie a podporu ekologických opatrení, ktoré v sebe zahŕňajú projekty na udržanie vody v krajine, ochranu lesov a zalesňovanie, dekarbonizáciu priemyslu, zelené strechy, prechádzanie na využívanie veternej a solárnej energie, dotácie pre rodiny na obnovu domov v oblasti energetických úspor (zelená obnova budov), modernizáciu železníc a podporu verejnej dopravy, podporu ekologickej rozmanitosti v krajine, podporu moderných vykurovacích systémov, alternatívnych palív, podpora udržateľného poľnohospodárstva a lokálnej výroby a podobne.

K zníženiu uhlíkovej stopy však musí prispieť aj každý jeden z nás zmenou svojho správania a bežných návykov, ktoré za sebou zanechávajú zbytočné emisie skleníkových plynov, respektíve uhlíkovú stopu. Ide o často veľmi jednoduché činnosti – uprednostniť verejnú dopravu pred jazdou autom, voliť elektrické či hybridné autá alebo motocykle, šetriť elektrickou energiou aj pitnou vodou, neprekurovať domov, uprednostniť šetrné spotrebiče, nakupovať potraviny od lokálnych producentov, obmedziť spotrebu mäsa a plytvanie jedlom, podporovať recyklované výrobky a mnoho ďalších aktivít. Zapojiť sa môžete do rôznych ekologických iniciatív na ochranu prírody, prispieť k vysádzaniu stromov a zelene, na svojom pozemku zbierať a recyklovať dažďovú vodu a tak isto dôležité je o téme hovoriť vo svojom okolí.