Ako termografia funguje?

Termokamerou sa meria časť elektromagnetického spektra, ktoré sa delí na jednotlivé vlnové pásma.

Poznáme rádiové vlny, mikrovlny, infračervené zariadenia, viditeľnú časť spektra, UV zariadenia, röntgenové zariadenia a gama žiarenia. Pri termovízii sa využíva meranie infračervenej časti (IČ) spektra. IČ spektrum sa ďalej delí na štyri menšie pásma:

• blízke IČ (0.75-3 μm),
• stredné IČ (3-6 μm),
• vzdialené IČ (6-15 μm)
• veľmi vzdialené (15-100 μm).

Vďaka tomuto rozdeleniu existujú aj rôzne meracie systémy, ktoré merajú v rôznych spektrách. Preto poznáme napríklad dlhovlnné systémy, krátkovlnné systémy a iné.

Pre spresnenie je dôležité spomenúť, že v termokamere nie je možné vidieť priamo povrchovú teplotu. Tá sa musí dopočítať na základe odmeraných hodnôt infračerveného žiarenia a zadaných okrajových podmienok. Medzi tie najdôležitejšie patrí

• „odrážajúca sa zdanlivá teplota“ a
• emisivita povrchu, čiže schopnosť povrchu telesa vyžarovať elektromagnetické žiarenie.

Emisivita sa vyjadruje v bezrozmernom čísle v intervale 0 až 1. Pri presnejšom vyjadrení je emisivita pomer energie vyžarovanej objektom pri určitej teplote, ktorú prirovnávame k energii vyžarovanej ideálnym telesom (čiernym telesom) pri rovnakej teplote, pričom absolútne čierne teleso má emisivitu 1,0. Druhá, veľmi dôležitá okrajová podmienka pri termovízii je „odrážajúca sa (odrážaná) zdanlivá teplota“. Keďže teplota sa nemôže odrážať, termín nie je veľmi technicky korektný, avšak medzi odborníkmi je bežne zaužívaný.

Termovízne meranie vyžaduje odborný prístup a Bez dostatočných skúseností v oblasti diagnostiky stavieb, iba s termovíznou kamerou veľa nezmôžete. Môžete sa dopracovať k chybným výsledkom, pričom odchýlka môže byť až 100 %. Medzi skutočnosti, ktoré môžu vo veľkej miere ovplyvniť výsledok merania zaraďujeme:

• vzdialenosť medzi objektom a kamerou,
• relatívna vlhkosť a teplota vzduchu, keďže z týchto hodnôt sa dopočítava priepustnosť atmosféry.

Aké ďalšie podmienky sú dôležité pre správne meranie?

• Dostatočný teplotný rozdiel medzi exteriérom a interiérom
  Pri akomkoľvek tepelnom toku budovy je dôležité, aby bol teplotný rozdiel medzi interiérom a exteriérom dostatočný. Minimálne 10 hodín pred termovíznym meraním treba zabezpečiť rozdiel teploty medzi interiérom a exteriérom aspoň 10 - 15°C alebo 3/U, kde U je súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie. Je nutné túto rovnováhu dodržať, aby boli výkyvy teplôt čo najmenšie.
• Priaznivé počasie, ale žiadne slnko
  Je bežné, že meranie prebieha v skorých ranných hodinách, ešte pred východom slnka. Kým slnko znemožňuje meranie z teplotného hľadiska, pri snežení, daždi či hmle je meranie znemožnené nepriepustnosťou infračerveného žiarenia. Počas slnečného svitu prebieha meranie iba vtedy, ak si to zadávateľ vyslovene vyžiada.

Pozn. 1: Termovízna kamera nám odhalí najmä miesta, kde sa tepelné mosty nachádzajú. Nemôžeme meraním určiť, koľko tepla cez daný tepelný most uniká. Je to spôsobené tým, že meranie nikdy neprebieha za normových okrajových podmienok príslušných pre lokalitu stavby a účelu vnútorného priestoru.

Pozn. 2: Pri určitých materiáloch (nízka emisivita - lesklé a odrazivé povrchy) nie je možné termokamerou zistiť povrchové teploty. V týchto situáciách pomôže digitálny teplomer spoločne s kontaktným teplotným čidlom, avšak potom nie je možné určiť podrobné rozloženie povrchových teplôt na konštrukciách.