Najčastejšie otázky

Existujú zdravotné riziká pre obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti veterných parkov?

Vedecké štúdie potvrdzujú, že veterné elektrárne nespôsobujú zdravotné problémy u ľudí žijúcich v ich blízkosti. Medzinárodné a národné zdravotnícke organizácie, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), uskutočnili rozsiahle štúdie a dospeli k rovnakému záveru. Hluk produkovaný modernými veternými turbínami nepredstavuje zdravotné riziko.

Zdroje:
Hluk z veterných turbín podľa novej štúdie neškodí
Vplyv infrazvuku na pozorované subjekty
Úroveň infrazvuku z veterných turbín
Veterné turbíny a zdravie
Syndróm veterných turbín

Budú oblasti v okolí veterných parkov naďalej obývateľné kvôli hluku z veterných turbín?

Oblasti v okolí veterných parkov nebudú ovplyvnené hlukom z veterných turbín. Vďaka prísnym predpisom platným na Slovensku musí akýkoľvek hluk, ktorý veterné elektrárne vytvoria, jednoducho splynúť s okolitým hlukom. Ak by elektráreň tieto prísne limity nesplnila, nedostala by povolenie a nemohla by začať svoju prevádzku

Veterné elektrárne produkujú hluk najmä v okolí gondoly (strojovne), ktorá je umiestnená vysoko nad zemou. So zvyšujúcou sa vzdialenosťou od turbíny prirodzene klesá intenzita hluku. Vo vzdialenosti 400-500 metrov od veterných turbín dosahuje úroveň hluku približne 40 dB. Táto vzdialenosť spĺňa nočné hygienické normy pre hluk. Pre lepšiu predstavu, úroveň 40 dB je porovnateľná so zvukom tichej rezidenčnej oblasti alebo so zvukom v kancelárii.

Zdroje:
Zvuk veterných turbín
Ako zvuk veterných turbín ovplyvňuje zdravie
Vplyv veterných turbín na zdravie

Ovplyvní existencia veterných elektrární v okolí obcí a obydlí hodnotu domov?

Štúdia z roku 2018 analyzovala vplyv veterných parkov na ceny nehnuteľností v Rakúsku od ich zavedenia v roku 1994. Záver je, že neexistuje žiadny evidentný dopad na hodnotu pozemkov v oblastiach veterných parkov. Ak nejaké dopady na hodnotu nehnuteľností existujú, sú príliš malé alebo príliš zriedkavé na to, aby mali výrazný, pozorovateľný vplyv. Naopak, pozitívne môže byť vnímaný fakt, že nehnuteľnosť je súčasťou ekologicky udržateľného prostredia.

Zdroje:
Vplyv veterných parkov na cenu pozemkov
Vplyv na cenu pozemkov v USA
Vizuálny vplyv veterných elektrární na nehnuteľnosti

Spôsobujú veterné elektrárne degradáciu pôdy v ich okolí?

Veterné elektrárne minimalizujú svoj vplyv na záber pôdy a umožňujú jej ďalšie využitie na poľnohospodárske účely. Pôda pod turbínami zostáva nedotknutá ich činnosťou a môže sa naďalej využívať na pestovanie plodín, ako je to napríklad v susednom Rakúsku.

Veterné elektrárne predstavujú zdroj čistej energie a zároveň príklad symbiózy medzi modernými technológiami a tradičným poľnohospodárstvom. Tento vzájomný vzťah umožňuje maximálne využitie krajiny bez toho, aby sa ohrozila jej produktivita a ekologická rovnováha.

Zdroje:
Pozitívny vplyv veternej energie na pestovanie plodín
Veterné turbíny a ich prospešnosť pre pestovanie plodín
Vplyv na poľnohospodársku cenu pôdy

Ohrozujú veterné elektrárne zvieratá žijúce v okolitej prírode?

Výskumy ukazujú, že vtáky a ostatné zvieratá sú schopné žiť vedľa veterných elektrární bez akýchkoľvek negatívnych vplyvov. Tento fakt je potvrdený aj výskumom vplyvu na vtáky v Rakúsku. Na niektorých miestach dokonca identifikovali navýšenie počtov konkrétnych druhov vtáctva žijúcich v blízkosti veterných parkov.

Dnešné veterné turbíny sú vybavené systémom proti zrážkam s vtákmi a netopiermi, ktorý monitoruje letiace vtáky a kŕdle. Systém pracuje na vizuálnych a zvukových výstražných upozorneniach. V prípade pretrvávajúceho rizika zrážky vtákov s veternou turbínou je systém schopný veternú elektráreň úplne zastaviť.

Zdroje:
Zabíjajú veterné turbíny vtáky?
Transformácia energetického priemyslu je v súlade s ochranou prírody

Zabíjajú veterné turbíny vtáky?

Veterné elektrárne môžu predstavovať prekážku pre vtáctvo, podobne ako vysoké budovy, komíny či stožiare elektrického vedenia. Preto sa v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) kladie veľký dôraz na štúdie zamerané na vtáctvo, ktoré zohľadňujú migračné trasy a prípadné susediace územia s výskytom chránených druhov.

Štúdia z roku 2017 ukazuje, že riziko pre vtáctvo je v prípade veterných elektrární zanedbateľné v porovnaní s inými hrozbami. Úhyny vtáctva spôsobené kolíziami s budovami predstavujú 18%, s vozidlami 6,5%, a najväčšiu hrozbu pre vtáctvo predstavujú domáce mačky, ktoré ich prirodzene lovia (73%). Riziko zrážky s turbínou veternej elektrárne je podľa štúdie len 0,007%.

Štúdia profesora Henrika Skova z Dánska z roku 2023, ktorá sledovala tisícky vtákov pri veterných elektrárňach v Severnom mori, nezaznamenala ani jeden úhyn v dôsledku zrážky s turbínou. Vtáky prispôsobujú svoje letové dráhy a vyhýbajú sa listom rotora už od vzdialenosti približne 120 metrov. Podobné výsledky priniesol aj výskum z roku 2020, ktorý sa zameral na veterné elektrárne na pevnine.

Zdroje:
Vtáky sa vyhýbajú veterným turbínam
Veterné elektrárne a úmrtnosť vtákov

Môžu spôsobiť veterné elektrárne migráciu dravých vtákov a následne premnoženie poľných hlodavcov, ako sú napríklad hraboše?

V súčasnosti neexistujú žiadne štúdie, ktoré by potvrdzovali súvislosť medzi veternými elektrárňami a migráciou dravých vtákov vedúcou k premnoženiu poľných hlodavcov. Skúsenosti z okolitých krajín naznačujú, že v niektorých oblastiach došlo k zvýšeniu početnosti určitých druhov vtákov žijúcich v blízkosti veterných parkov.

Môže námraza a odlietajúce kusy ľadu z turbín ohroziť okolie a ľudí?

Veterná turbína je vybavená systémom detekcie námrazy na lopatkách. Systém využíva senzory, ktoré monitorujú stav povrchu lopatiek v reálnom čase. V prípade, že senzory zaznamenajú prítomnosť námrazy, turbína sa automaticky vypne, aby sa predišlo k zraneniam a poškodeniu elektrárne.

Opätovné spustenie turbíny do prevádzky nastane až po fyzickom skontrolovaní a zvýšení teploty okolitého prostredia na úroveň, ktorá umožní roztopenie námrazy. Tento proces zabezpečuje, že veterná elektráreň funguje optimálne a minimalizuje sa riziko mechanického poškodenia.

Zdroje:
Námraza na veterných turbínach
Riziko ľadu na veterných turbínach

Prečo budú mať veterné elektrárne na Slovensku výšku 255 m?

Vyššie veterné elektrárne pracujú efektívnejšie, a to aj pri menšom počte. V Rakúsku aktuálne prebieha tzv. repowering – výmena starých elektrární za nové, ktoré majú 250 metrov a viac. Ich výkon je tiež zhruba 3-krát väčší. Nové modely dokážu využiť aj nižšiu rýchlosť vetra, čo vedie k vyššej produkcii elektriny.

Zdroje:
Vysoké turbíny v Rakúsku
Svetový veterný atlas
Bežné veľkosti veterných turbín

Je odstupová vzdialenosť 1 km od obydlí, ktorú stanovil Úrad verejného zdravotníctva, dostačujúca?

Slovensko patrí medzi krajiny s najprísnejšími reguláciami v tejto oblasti.

Napríklad v Poľsku je minimálny odstup veterných elektrární od obytných zón 700 metrov. Táto vzdialenosť je stanovená na základe merania hluku a splnenia hygienických noriem, pričom už dnes sa uvažuje o zrušení 700 metrovej vzdialenosti a aplikovaní princípu „case-by-case“, ktorý je zaužívaný vo všetkých rozvinutých krajinách EÚ. Pre splnenie hygienických noriem hluku je vo väčšine krajín postačujúci odstup 450 metrov.

V Maďarsku je stanová vzdialenosti rovnako na 700 metrov od obydlí, ale pre významné hospodárske investície stačí vyhotoviť hlukovú štúdiu a rešpektujú sa hygienické normy hluku  bez dodatočnej vzdialenosti.

Zdroje:
Odstupová vzdialenosť od obydlí

Spôsobujú veterné elektrárne elektromagnetický smog?

Veterné elektrárne neprispievajú k elektromagnetickému smogu, ktorý predstavuje akékoľvek zdravotné riziko pre ľudí žijúcich alebo pracujúcich ani v blízkosti veterných parkov. Merania uskutočnené vo vzdialenostiach od 0 do 500 metrov od turbín v rôznych prevádzkových podmienkach (či už veterná turbína generovala energiu, alebo nebola v prevádzke) ukázali úrovne elektromagnetického smogu porovnateľné s tými, ktoré sú bežné v domácnostiach a mestských oblastiach.

Zdroje:
Meranie elektromagnetického poľa v okolí turbín

Aký výkon má jedna turbína?

Jedna veterná turbína s inštalovaným výkonom 5 až 7 megawattov (MW) je schopná vyrobiť elektrinu, ktorá je dostatočná na pokrytie ročnej spotreby 6000 až 8500 domácností. Ak vezmeme do úvahy priemernú spotrebu domácnosti, je jasné, že veterné elektrárne môžu výrazne prispieť k zníženiu závislosti na fosílnych palivách a podpore udržateľných zdrojov energie.

Okrem toho, elektrina z jednej veternej turbíny môže postačiť na nabitie približne 140-tisíc elektromobilov. To znamená, že veterné elektrárne môžu zohrávať dôležitú úlohu v prechode na ekologickejšiu dopravu.

Zdroje:
Výkon priemernej turbíny

Koľko veterných elektrární plánuje SPP postaviť?

V súčasnosti je v procese schvaľovania 5 veterných parkov, v ktorých by malo byť spolu 37 veterných elektrární.

Čo sa stane, keď nefúka vietor? Turbína neprodukuje elektrinu?

Výroba energie sa začína už pri slabšom vetre (okolo 3-4 metrov za sekundu) a pokračuje až po hranicu 25 metrov za sekundu, kedy je produkcia najefektívnejšia. Ak je vietor silnejší, turbína sa automaticky zastaví. Podľa rakúskej organizácie na podporu veternej energie neexistuje deň v roku, kedy by turbíny veterných elektrární nevyrábali elektrinu (346 dní do roka produkuje každá z nich najmenej 1 000 kWh).

Okrem toho, v súčasnosti sa veterné elektrárne často kombinujú so systémami na skladovanie energie, čo umožňuje efektívne zhromažďovať a uchovávať energiu pre neskoršie použitie.

Zdroje:
Veterné turbíny fungujú aj bez vetra

Aká je životnosť veterných elektrární? Je potrebná zložitá údržba?

Životnosť veternej elektrárne je 25 rokov, počas ktorých si vyžaduje minimálne servisné zásahy. Stavba je navrhnutá tak, aby v priebehu svojej prevádzky fungovala spoľahlivo a efektívne s pravidelnou, no minimálnou údržbou.

Veterné elektrárne sú vybavené i technológiami, ktoré umožňujú diaľkové monitorovanie a diagnostiku, čím sa znižuje potreba častých zásahov technikov. Bežná údržba zahŕňa kontrolu a výmenu opotrebovaných častí, mazanie pohyblivých komponentov a zabezpečenie správneho fungovania elektronických systémov.

Vďaka tejto spoľahlivosti a nízkym nárokom na údržbu predstavujú veterné elektrárne efektívny a ekonomický spôsob výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Po uplynutí životnosti je možné mnohé komponenty turbíny recyklovať alebo obnoviť, čo prispieva k ešte väčšej udržateľnosti tohto zdroja energie.

Zdroje:
Životnosť veternej turbíny

Aký materiál sa využíva na výrobu veterných elektrární? Je to nejaká čínska výroba? Sú bezpečné?

V súčasnosti je recyklovateľnosť veterných elektrární na úrovni 95%. Veža veternej elektrárne je plne recyklovateľná, pretože je vyrobená prevažne z ocele. Lopatky sú kombináciou sklokeramických vlákien, živice a uhlíka. Z recyklácie vyradených elektrární sa dajú získať kovy a stavebné materiály, ktoré možno opätovne použiť v rôznych priemyselných odvetviach.

SPP plánuje vo veterných parkoch na Slovensku použiť výhradne nové a osvedčené technológie, ktoré budú vybrané prostredníctvom obstarávania za účasti popredných európskych výrobcov. Tento prístup zaručuje, že veterné parky budú vybavené najpokročilejšími a najefektívnejšími riešeniami, čím sa maximalizuje ich výkon a minimalizuje environmentálny dopad.

Zdroje:
Z čoho sú veterné turbíny
Dostupnosť materiálov potrebných na veterné elekrárne
Udržateľnosť veterného priemyslu

Sú veterné elektrárne šetrné k životnému prostrediu?

Veterná energia vyprodukuje približne 11 gramov CO₂ na kilowatthodinu vyrobenej elektriny v porovnaní s približne 820 gramov CO₂ z uhlia. Veterná turbína s výkonom 6 MW dokáže za rok vyrobiť približne 15 000 MWh elektriny. Ak by sa táto elektrina vyrábala z uhlia, do ovzdušia by uniklo 12 300 ton CO₂. Pri výrobe veternej energie sú však emisie zanedbateľné – len 165 ton CO₂. To znamená úsporu 12 135 ton CO₂ ročne, čo je ekvivalent emisií:

• 6 454 dieselových áut (1,88 t CO₂/auto/rok)
• 7 490 benzínových áut (1,62 t CO₂/auto/rok)

Koľko CO₂ dokážu ušetriť veterné parky SPP?

Plánované veterné parky SPP prinesú ročnú výrobu až 793 316 MWh elektriny. Pri tomto výkone si ich environmentálny prínos môžeme predstaviť takto:

• Celkové ročné emisie veternej energie: 8 726 ton CO₂
• Emisie pri rovnakej výrobe z uhlia: 650 517 ton CO₂
• Emisie pri výrobe zo zemného plynu: 388 725 ton CO₂

Zdroje:
Produkcia CO₂
Výroba čistej energie
https://www.ipcc.ch/

Čo sa deje po demontáži veternej turbíny?

Veterné elektrárne majú životnosť 25 rokov a po ich uplynutí nasleduje demontáž a recyklácia. Približne až 95 % materiálov použitých pri ich výrobe je plne recyklovateľných. Odpad je po demontáži odvezený a bezpečne spracovaný v špecializovaných firmách.

Zdroje:
Základy veterných turbín
Dekarbonizovaný betón

Akú výhodu má veterná energia oproti iným zdrojom energie? Prečo by sme ju mali na Slovensku využívať?

Rozvoj veternej energetiky prináša ekonomické benefity miestnym komunitám. Energia z vetra, ktorá nie je závislá od výkyvov cien fosílnych palív na trhu, pomôže zabezpečiť stabilné dodávky elektriny aj z hľadiska nákladov. Zvyšuje sa aj bezpečnosť krajiny, keďže závislosť na dovoze energetických komodít je nižšia.

Obnoviteľné zdroje navyše podporujú atraktivitu regiónu pre zahraničných investorov prinášajúcich pracovné príležitosti do regiónov, ktorý majú takúto elektrinu vyžadujú vo svojich prevádzkach. Čím viac elektriny získavame z obnoviteľných zdrojov, tým menej fosílnych palív spotrebujeme, čím prispievame k ochrane životného prostredia a zdravia obyvateľov.

Zdroje:
Výhody a výzvy veternej energie
Benefity veternej energie

Prečo štát nevyhlási veterné elektrárne za strategické investície, ak je ich výstavba taká dôležitá a pozitívna?

SPP uprednostňuje partnerstvo s mestami a obcami, komunikáciu s obyvateľmi a možnosť podporiť región. Investície do budovania veterných elektrární sú dôležité z viacerých dôvodov, ako je vyvážený energetický mix Slovenska, nárast množstva vyrobenej elektriny z OZE, plnenie záväzkov voči EÚ i väčšia energetická bezpečnosť Slovenska. 

Prečo je pre jednotlivé obce výhodné mať vo svojom katastri veterné elektrárne? Prinesie im to aj nejaké výhody?

Každá obec, v ktorej SPP plánuje výstavbu veterných parkov, bude priamo profitovať z ich prevádzky. Obce, v katastri ktorých budú veterné elektrárne postavené, dokážu týmto spôsobom získať stabilnú výšku cien elektriny a priamy finančný príspevok do svojho rozpočtu obce.

Zdroje:
Výhody veternej energie pre komunity

Ohrozuje infrazvuk z veterných turbín obyvateľov, ktorí žijú v okolí?

Veterné elektrárne, ako takmer všetky zdroje hluku, vytvárajú aj infrazvuk. Infrazvuk z veterných turbín je však veľmi slabý, pod hranicou počutia a vnímania. Za normálnych okolností si ho nemožno všimnúť, preto je podľa medzinárodných štúdií neškodný. Séria meraní dokázala, že zo vzdialenosti 700 metrov od veternej turbíny je sotva možné určiť, či bola veterná turbína zapnutá alebo vypnutá.

Zdroje:
Vplyv infrazvuku na pozorované subjekty
Vplyv veterných elektrární na spánok nebol zaznamenaný

Spôsobujú veterné elektrárne zmenu klímy? Môžu napríklad morské veterné elektrárne ovplyvňovať morské vzdušné prúdy, ktoré sa potom nedostanú do vnútrozemia? Prípadne pevninské veterné elektrárne tým, že menia prúdenie vzduchu oblasti vysušujú pôdu a inak ovplyvňujú mikroklímu?

Veterné elektrárne nespôsobujú globálnu zmenu klímy. Tú spôsobuje zvyšujúce sa množstvo emisií skleníkových plynov spôsobených celkovou spotrebou fosílnych palív a iných činností. Práve využívanie veternej energie a energie z iných obnoviteľných zdrojov je jedným z riešení ako znižovať spotrebu fosílnych palív.

Veterné elektrárne môžu ovplyvniť lokálne prúdenie vzduchu a teplotné podmienky v ich blízkosti. Turbulencie spôsobené rotormi zvyšujú vertikálne miešanie tepla a vlhkosti, čo môže viesť k miernemu otepľovaniu povrchu počas noci a ochladzovaniu počas dňa. Tieto zmeny sú však lokálne a nemajú vplyv na globálnu klímu.

Aj morské veterné elektrárne dokážu ovplyvniť prúdenie vzduchu v ich bezprostrednej blízkosti. Je však veľmi nepravdepodobné, že by ich prevádzka zabránila prenikaniu morských vzdušných prúdov do vnútrozemia. Vplyvy veterných elektrární na mikroklímu preto zostávajú obmedzené na ich okolie a sú zanedbateľné v porovnaní s ich pozitívnym prínosom v boji proti zmene klímy.

Zdroje:
Príčiny zmeny klímy
Veterné parky na mori neovplyvňujú rýchlosť svetového vetra
Vplyv veterných elektrární na globálnu klímu

Môže sa stať veterný park napriek nesúhlasu mesta/obce strategickou investíciou v zmysle novej legislatívy a teda môžete ho v takom prípade vybudovať?

Zmeny územného plánu sú pod kontrolou miest a obcí. SPP uprednostňuje partnerstvo s mestami a obcami, otvorenú komunikáciu s obyvateľmi a možnosť podporiť región. Investície do budovania veterných elektrární sú dôležité pre vyvážený energetický mix, zvýšenie podielu vyrobenej elektriny z OZE, plnenie záväzkov voči EÚ i väčšiu energetickú bezpečnosť Slovenska. Strategická investícia musí spĺňať viaceré podmienky, jednou z nich je zmena územného plánu pre danú činnosť.

Aká je návratnosť veterného parku, aký je biznis plán?

Návratnosť závisí od viacerých faktorov, ako sú napr. rýchlosť vetra, cena elektriny na trhu a vzdialenosť od distribučnej siete. Faktom je, že investícia do veterného parku patrí medzi finančne náročné. Preto SPP dôsledne analyzuje lokality, v ktorých plánuje výstavbu veterných parkov. Naším cieľom je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť prevádzky veterného parku a schopnosť plniť všetky záväzky.